Arktická zima v Nórsku (2. časť)

Polárna zima nie je nič pre tých, ktorí nemajú radi chlad. Teploty na severe Európy klesajú miestami pod -30 stupňov. Pláže sú pozamŕzané a nad vodnou hladinou sa drží biela para. Pri chôdzi vám pod nohami vŕzga čerstvo napadnutý sneh, miestami sa v ňom brodíte po kolená. Zasnežené kopce sa ligocú v prvých lúčoch a rybárske lodičky sa hompáľajú na vlnách.

Keď slnko vykukne spoza hôr prvý raz po dlhej polárnej zime, obyvatelia mesta sa zhromažďujú na plážach a oslavujú jeho návrat. V obchodoch sa predávajú solboller, koláčiky typické pre oblasť severného Nórska. Sú plnené vanilkovým krémom a pečú sa na oslavu konca dlhej noci. Boli sme v Nórsku len na pár dní a aj tak sme sa tešili, keď sme na krátku chvíľu zazreli lúč, ktorému sa podarilo nájsť si cestu ponad vrcholky Lyngenských Álp.

Zobudili sme sa do takej istej tmy, v akej sme si ľahli spať. Mám rada sever, ale neviem si predstaviť stráviť v tejto tme celé mesiace. Obliekli sme si všetko, čo sme mali a po raňajkách nasadli do auta smer Sommarøy.

Milujem zasnežené cesty. Hlavne keď nemusím šoférovať, iba sa veziem a okukujem krajinu mihotajúcu sa za oknami. Červené domčeky a zamrznutý fjord vyzerajú ako z pohľadnice. O chvíľku je už vidno. Cesta sa vlní cez ostrov Kvaløya, čo v preklade znamená veľrybí ostrov. Ešte dva mosty a ocitneme sa v dedinke na konci ostrova. Vtedy sa objaví slnko, rýchlo si oblečiem bundu a už šliapem na prvý kopec. Šmýkam sa na zmrznutom snehu, prsty na rukách ani nohách si už necítim, ale keď sa otočím, čaká ma ten najkrajší možný nórsky výhľad. Zastavíme sa v Sommarøy Arctic Hoteli na kávu a čaj, obzrieme zopár pláží a cestou späť predbiehame výletnú loď Hurtigruten smerujúcu do Kirkenes.

Ak sú noci na severe Európy jasné, pravdepodobne si nepôjdete večer ľahnúť. Na najbližšie dni predpovedajú solárne búrky a to znamená iba jedno. Rýchlo nabiť baterku do foťáku, posilniť sa instantnými nudlami a šup von do snehu.

Je strašná zima. V hlbokom snehu sa snažím prekopať si cestičku na pláž. Potom už len stojíme a pozeráme sa. Nad hlavou sa nám odohráva nebeské polárne divadlo. Všetky odtiene zelenej za pár minút a už zas sedíme v aute a hľadáme iný fjord a iný výhľad. Stretávame skupinky fotografov a turistov, ktorí od radosti vykrikujú v rôznych svetových jazykoch. Máme obrovské šťastie, predpoveď počasia na najbližšie tri noci vyzerá rovnako. Bude jasno a mrazivo. Takže sa opäť nevyspíme.

Priamo v Tromsø sú tri atrakcie, ktoré určite navštívi každý turista. Polaria – najsevernejšie akvárium na svete, Arktická katedrála a výlet lanovkou na vrch Fjellheisen. Kabínkou sa vyveziete priamo nad mesto, odkiaľ máte možnosť vyraziť na ďalšie túry a prechádzky. Slnko pomaly zapadá a svetielka v meste sa začínajú rozsvecovať. Na tomto mieste si naplno uvedomíte, kde sa nachádzate. Otvára sa vám výhľad na arktickú krajinu, Lyngenské Alpy a do nekonečna sa tiahnuce fjordy. Obloha sa zafarbí do rúžova a nám už je taká zima, že si musíme kúpiť čaj s vysokohorskou prirážkou.

V momente, keď opustíte pobrežie a vydáte sa hlbšie medzi kopce, teplota ešte viac klesne. Máme namierené do mestečka Breivikeidet, odkiaľ premáva trajekt do Svensby. Horský prechod je prejazdný, ale cesty sú pod snehom a teplomer hlási -27 stupňov. Lode sa strácajú v hmle, ktorá sa drží nad vodou. Vykúkajú z nej len vrcholky hôr. Predstavujem si, ako to tu musí vyzerať v lete, bez snehu a ľadu, a keď človek vydrží vonku aj viac ako pár minút. Určite krásne, no mne arktická zima spôsobuje zimomriavky, len keď si na ňu spomeniem.

Soby a arktická zima v Nórsku (1. časť)

Prvýkrát v živote som za severný polárny kruh vycestovala v roku 2015. Bol to môj dovtedy nesplnený sen, pretože aj keď som predtým študovala vo Švédsku, za polárny kruh som sa nedostala. Pamätám si, že som vtedy nemala ani vlastný fotoaparát, iba požičanú zrkadlovku, ktorú som nevedela ovládať. A bol to dodnes jeden z najkrajších výletov na sever. V Tromsø som prvý raz videla polárnu žiaru tancovať na nebi a pozorovali sme loviace vráskavce a kosatky dravé v Nórskom mori. Preto, keď na Black Friday zlacneli letenky do Tromsø na polovicu, nepremýšľala som príliš dlho. Arktická zima, here we come!

Mesto Tromsø leží 350 kilometrov na sever od polárneho kruhu. Žije tu viac ako 57 tisíc ľudí a je to druhé najväčšie európske mesto za polárnym kruhom (po ruskom Murmansku). Mesto žije z nerastných surovín, rybolovu a v posledných rokoch aj turizmu. Dostať sa sem je pomerne jednoduché a niekoľkokrát za týždeň sem lieta nórska nízkonákladovka Norwegian. Polárny deň tu trvá od 18. mája do 26. júla, polárna noc zasa od 26. novembra do 15. januára.

Prileteli sme 18.1. o piatej poobede. Vonku bola čierno-čierna tma a slabučko snežilo. Nasadli sme na autobus a vybrali sme sa hľadať naše Airbnb ubytovanie. V posledných dňoch napadlo veľa snehu, na letisku a popri cestách boli metrové kopy a cesty boli biele. Nóri cesty nesolia, iba odhŕňajú. Autá majú zimné pneumatiky s kovovými hrotmi, ktoré pekne držia na zľadovatenej ceste a vy cupkáte po vyfrézovanom chodníku ako tučniak a nebrodíte sa v špinavej čľapkanici. Po asi 20 minútach sme vystúpili v dedinke Kaldfjord na ostrove Kvaløya. Zámerne sme tentokrát vybrali ubytovanie mimo mesta, aby sme mohli pozorovať prípadnú polárnu žiaru z izby a mohli sa prechádzať popri mori.

Čakal na nás ten najkrajší drevený nórsky domček, plný voňavých sviečok, dvoch huňatých Nórskych lesných mačiek a s výhľadom na horami obklopený fjord. Unavení sme sa vybalili a pani domáca ma naložila do auta a zobrala do obchodu s potravinami v mestečku (peši bol len 10 minút chôdze). Tam mi povedala, že musím ochutnať všetko, čo práve ponúkajú, lebo to robia všetci. Takže som koštla asi desať druhov lososa a naveľa aj veľrybu. Keď som protestovala, že veľryby by sa dnes už loviť naozaj nemuseli, vysvetľovali nám, že Nórsko loví iba druh Minke whale a vraj je to z dlhodobého hľadiska udržateľné, lebo majú kvóty… . Ťažba ropy v polárnych oblastiach a lov veľrýb stále ostávajú veci, za ktoré Nórsko chváliť nebudem.  

Na druhý deň sme mali naplánovaný výlet s Tromsø Arctic Reindeer. Už zopár rokov v zime prichádzajú divoké soby do tejto oblasti prečkať zimu. Potravu si hľadajú tak, že hrabú do snehu a vykopávajú korienky a mach. V dôsledku globálneho otepľovania teplota vzduchu kolíše vo veľkých intervaloch. Jeden týždeň môže byť 5 stupňov nad nulou a ďalší -15. To znamená, že roztopený sneh zamŕza a vytvára vrstvy ľadu, cez ktoré sa soby nedokážu prekopať. Všimli si to Sámovia (Laponci), najstaršia etnická skupina žijúca v Laponsku. Stáda sa začali zmenšovať a vychudnuté soby začali Sámovia prikrmovať. Tie si na to zvykli a prichádzajú sem už piaty rok.

Sobov si všimli turisti aj domáci a postávali popri plotoch, aby si toto zvieratko, symbol polárnych oblastí, mohli obzrieť. Vtedy si Sámovia povedali, že by to mohli využiť, dohodli sa s mestom, prenajali pôdu a vodia sem v zime turistov. Jeden sob zožerie 2 kilogramy sušenej potravy denne a prichádza ich sem až tristo. Aj s dotáciou od vlády je pre Sámov veľmi náročné udržať tento spôsob života, preto im zisk z turizmu pomáha. Navyše sa obávajú budúcnosti, pretože nájom majú už len na dva roky. Potom sa v oblasti začne ťažba nerastných surovín a ropy, ktorú financuje súkromný investor. Všetci dúfajú, že ak zisky z turizmu budú dostatočne vysoké, vláda projekt zastaví a oblasť pre soby ochráni. Preto aj keď je cena takéhoto výletu vysoká, prispievate tým na dobrú vec a na záchranu života v arktickej tundre.

Deň na sobej farme sme začali kŕmením. Každý sme dostali vedierko s granulami a vybrali sme sa medzi vyčkávajúcich hladošov. Čakala nás jazda na sobom záprahu, na obed sa podávala sobia polievka a potom nám majitelia rozprávali o živote Sámov, zvykoch a tradíciách a o tom, ako soby žijú 9 mesiacov v divočine. Mláďatá sa rodia v máji, a keď v decembri migrujú a prídu až na predmestie Tromsø, prvýkrát sa stretnú s ľuďmi práve tu. Na záver sa s nami rozlúčili ľudovými piesňami. Nazývajú sa jojk a Sámovia ich spievajú prírode, zvieratám aj dobrým a zlým duchom.

Kým sme odchádzali, opäť sa zotmelo. Premrznutí sme sa vrátili do našej izby pri fjorde a čo bolo ďalej, o tom nabudúce:)