Faerské ostrovy – raj ukrytý v Atlantickom oceáne

– Kam to vlastne idete? 

– Na Faerské ostrovy.

– A to je kde?

Ani ja som o tomto mieste pred pár rokmi ešte nič nevedela. A veľa ľudí stále nevie, čo je možno dobre. Táto nenápadná krajina schovaná v rozbúrených vodách Atlantiku niekde na polceste medzi Nórskom a Islandom, je jedno z mála miest, ktoré dnes ešte nezasiahol masový turizmus. Divoká príroda je zatiaľ takmer nedotknutá, a keď stojíte na útese medzi pasúcimi sa ovečkami, máte pocit, že toto miesto nemôže byť z tohto sveta… a už vôbec nie v 21. storočí.  

Mám veľmi rada cestovanie a ešte viac cestovanie v dobrej spoločnosti. Tentokrát to krásne vyšlo a na výlet sme sa vydali spolu s Tomim a kamarátmi Zuzkou a Jankom. Keď pôjdete viacerí, viete slušne ušetriť na ubytovaní aj požičaní auta. Za šesť dní sme spolu prechodili čo sa dalo, a aj tak sme nevideli ani polovicu z tejto nádhernej krajiny.

Ak milujete prírodu, na ročnom období nezáleží

Názov Faerské ostrovy v preklade Føroyar, znamená „Ovčie ostrovy“. Napriek tomu, že ostrovy sú maličké a vzdialené, dostať sa sem nie je až taký problém. Donedávna sem lietala iba jedna letecká spoločnosť, Atlantic Airways, čo je zároveň národný dopravca na Faerských ostrovoch. Dnes už sa k nej pridal aj SAS a z Európy sa lieta väčšinou z Kodane, Edinburgu alebo Bergenu. Ceny leteniek sa líšia v závislosti od ročného obdobia. Ako hocikde inde platí, že letná sezóna bude najdrahšia.

Pritom vôbec sa nemusíte obávať vycestovať hoci aj v zime. Ostrovy sú vystavené vplyvu teplých prúdov v Atlantickom oceáne a zimy sú preto mierne s teplotami okolo 3°C. Naopak leto je chladné, často upršané s priemernou teplotou 13°C. My sme tu strávili šesť dní uprostred mája a spŕchlo iba prvý deň, čo naozaj nie je bežné. Odvtedy sme si nosy natierali krémom na opaľovanie a chránili sa najmä pred silným vetrom. Zuzka mala kúpený nový pršiplášť… bude ho musieť nosiť do práce.

Po tom ako nám letecká spoločnosť dvakrát prebookovala lety, sme vyčerpaní a šťastní vystúpili na malom letisku na ostrove Vágar. Letisková hala nie je väčšia ako školská telocvičňa a hneď ako vyjdete na parkovisko, privítajú vás prvé ovečky motajúce sa pri ceste. 

Keď sa bije kultúra a zvyky s moderným svetom

Auto sme mali dohodnuté v lokálnej autopožičovni a ujo nás už čakal pred halou. Keď sme sa naložili, poprosil nás, či by sme ho mohli odviezť domov. Dal nám totiž práve jeho posledné auto a musí sa ponáhľať, varí veľrybu. Po ceste nám hrdo rozprával, ako predvčerom ulovili 40 veľrýb v zátoke. Teraz všetci chystajú mäso na sušenie a varia, aby mali v zime čo na stôl. V garáži nám potom ukázal ako to celé vyzerá. Jedna z vecí, ktorú som asi nemusela vidieť.

Lov veľrýb má na Faerských ostrovoch hlbokú tradíciu a praktizujú ho dodnes, za čo si už vyslúžili mnoho kritiky. Nezhody v oblasti spoločnej rybolovnej politiky sú dôvod, prečo Faerské ostrovy nie sú súčasťou Európskej únie. 

Ubytovali sme sa iba 10 minút jazdy od letiska v dedinke Sandavágur. Krásny drevený domček v škandinávskom štýle s kuchyňou nám ušetril náklady na stravu. Rovnako ako na Islande sme tu našli supermarket Bonus, kde sme nakúpili na celý týždeň. Súostrovie tvorí 18 ostrovov, 11 ostrovčekov a viac ako 750 malých skalnatých ostrovčekov. Niektoré sú spojené podmorskými tunelmi, za ktoré sa platí prejazd 100 korún spiatočne. Preto si treba naplánovať bývanie a cestovanie vopred, aby človek nejazdil zbytočne hore-dolu.  

Tip: Ubytovanie hľadajte na prvých dvoch ostrovoch (Vágar, Streymoy). Budete to tak mať blízko ku hlavným atrakciám aj na letisko. Vzduch je tu vraj najčistejší na svete a voda najlepšia, akú som kedy pila. Pribaľte si fľašu a nekupujte balenú vodu, bola by to škoda.

Počasie nenaplánujete, program áno… nechajte si ho však flexibilný

Prvý deň ráno padla hmla, viditeľnosť bola takmer nulová, preto sme naplánovanú túru vymenili za objavovanie ostrova autom. Navštívili sme známu dedinku Gásadalur s vodopádom, ku ktorej vedie scénická cesta popri pobreží s výhľadom na súostrovie Tindhólmur. Tam sme sa pohrali so psíkom, ktorý bol očividne šťastný, že môže aportovať. Poobede sme sa vybrali do hlavného mesta Tórshavn, kde sme trošku zmoknutí prechodili staré mesto a vyhliadku na kopci.

Tip: Autobusy v hlavnom meste sú zadarmo.

Večer sme sa prešli na vyhliadku k Trøllkonufingur, ktorý sme mali za domom. Podľa legendy je Trøllkonufingur prst čarodejnice, ktorá chcela pripojiť Faerské ostrovy k Islandu, ale pri východe slnka skamenela a spadla do mora. Bola taká obrovská, že keď dopadla na dno, ostal z vody trčať iba jej skamenený prst.

Ďalší deň nás čakala túra k jazeru Sørvágsvatn, ktoré leží priamo nad hladinou mora. Podľa označenia sme sa dostali na provizórne parkovisko, kde bolo asi 5 áut, 20 oviec a zaplatili sme hiking fee 200 korún. Asi po hodine a pol ľahkej chôdze sme sa dostali na útesy, odkiaľ je výhľad na jazero a vodopád Bøsdalafossur na opačnej strane. Budujú tam spevnený chodník a túra by nemala byť náročná ani v horšom počasí. Oplatí sa však ísť, keď je pekne. Scenériu okolo vás naozaj chcete vidieť.

Tip: Pán domáci, ktorý zaskakoval práve za syna na parkovisku a vyberal vstupné, nám po túre ponúkol kávičku. Priznávam sa, že kávu nepijem, ale vraj bola výborná.

Výhľad z hora je najkrajší

Okrem toho, že na Faerských ostrovoch žije viac oviec ako ľudí, majú tu ešte aspoň jednu zvláštnosť. Lietanie patrí medzi hromadnú dopravu. Niektoré ostrovy sú dostupné iba loďou alebo vrtuľníkom. Dánska vláda dotuje dopravu helikoptérou, a preto sme sa rozhodli to vyskúšať. Úprimne, tešili sme sa na to už tri mesiace. Letenky sa dajú objednať sedem dní vopred na stránke Atlantic Airwaves. Kúpiť si môžete iba jednosmerný lístok, preto si treba cestu späť naplánovať inak. Náš 12-minútový let s jedným medzipristátím na ostrovčeku Koltur bol veľmi pekný, panoramatický a trochu hlučný zážitok 🙂

Tip: Absolvovali sme trasu Tórshavn – Koltur – Vágar a výhľady na Sørvágsvatn a Trøllkonufingur boli nádherné. A ostrovček Koltur je ako z faerskej rozprávky.

Počas ďalších dní sme navštívili dedinky Gjógv, Tjørnuvík, Saksun, vodopád Fossá a objavili opustené pláže a útesy. Brodili sme sa čvachtajúcimi mokraďami na skryté výhliadky, kde sme boli podľa mňa prví ľudia vôbec. Turistov sme stretli iba veľmi málo a cesty boli plnšie len v okolí miest. Keď nad tým teraz premýšlam, myslím že som ešte nebola na mieste, kde by bolo menej turistov a väčší kľud. Oproti Islandu sú Faerské ostrovy oáza pokoja. Môžete si zobrať knižku ako Janko, ľahnúť si na dve hodiny do trávy s výhľadom na more a relaxovať úplne osamote. Maximálne o vás zakopne zatúlané jahniatko.

Aj sever má svojho papagája

Dni sa míňali a my sme si uvedomili, že určite nestihneme všetko, čo sme si naplánovali. Posledný deň sme sa nakoniec rozhodli, že predsa len vyskúšame tú najväčšiu letnú atrakciu, výlet na ostrov Mykines. Chalanov sme nechali pri faerskom pive pozerať hokej a my sme nasadli na trajekt. Hlavný dôvod prečo sem všetci cestujú je, že tu v lete hniezdi najväčšia kolónia puffinov. Tieto vtáčiky, nazývané aj papagáje severu, sú typické pre oblasť severného Atlantiku a nájdete ich v Škótsku, Nórsku aj na Islande.

Vstup na ostrov je spoplatnený 100 korunami. Na lodi dostanete inštrukcie ako sa správať a kam môžete stúpať, aby ste nezničili hniezda v zemi a nerušili vtáky. Cestička k majáku Holmur prechádza vtáčími kolóniami a po celý čas vás budú sprevádzať krásne výhľady. Výlet sa určite oplatí, hlavne keď je pekné počasie. O tom, či bude trek otvorený, rozhodujú každé ráno v závislosti od poveternostných podmienok. Neodporúča sa nechávať si ho na posledný deň, lebo sa stáva, že trajekt nepôjde naspať kvôli zlému počasiu. Rovnako je bežné, že zrušia let vrtuľníkom a na ostrove budete musieť prečkať noc. Všimli sme si dva hostely, takže sú zrejme na tieto prípady pripravení.

Tip: Cesta loďkou trvá asi 45 minút, a ak sa práve nevyžívate v hompáľaní na vlnách oceánu, pribaľte si Kinedryl.

Všetky chodníky na ostrove sú vyznačené a je prísny zákaz z nich schádzať. Aj napriek tomu sme videli, ako sa niektorí rozložili priamo medzi hniezdami a kráčali mimo povolenú trasu. To sú momenty, kedy si poviete, či si naozaj zaslúžime vidieť všetky tie krásne miesta. Či by radšej nemali ostať neobjavené, ponechané len prírode a ďaleko od nás ľudí.

Ostrovy, ktoré stoja za každú korunu

A koľko taký výlet stojí? Faerské ostrovy nie sú lacná destinácia. Nájsť letenky pod 300 eur je výborný deal. Ubytovania je pomerne málo, odporúčam využiť Airbnb. Rezervovať ho je potrebné niekoľko mesiacov vopred, najmä ak pocestujete v lete.

Výdavky pre štyroch ľudí na šesť dní:

  • Letenka / osoba 280 eur
  • Ubytovanie 660 eur
  • Auto + benzín 430 eur
  • Jedlo 150 eur

Ďalšie poplatky:

  • 100 dkk prejazd podmorským tunelom
  • 200 dkk/osoba Sørvágsvatn hike
  • 100 dkk/osoba Gjógv hike
  • 100 dkk/osoba Mykines hike
  • 14 eur Mykines ferry
  • 29 eur helicopter ride

Byť k prírode ohľaduplní je dnes povinnosť každého z nás

Faerské ostrovy sú kus prekrásnej, nespútanej a drsnej severskej prírody. Od všetkého sú tak ďaleko, že ekosystém je tu unikátny a zraniteľný. Počasie sa mení veľmi rýchlo a netreba podceniť správnu výbavu a oblečenie. Na úzkych cestách treba dávať väčší pozor na zatúlané ovečky ako na ostatnú dopravu. Rešpektujme prírodu, snažme sa zanechať čo najmenšiu stopu na týchto odľahlých miestach, aby ostali čo najdlhšie krásne a divoké, presne také, aké majú byť.

Arktická zima v Nórsku (2. časť)

Polárna zima nie je nič pre tých, ktorí nemajú radi chlad. Teploty na severe Európy klesajú miestami pod -30 stupňov. Pláže sú pozamŕzané a nad vodnou hladinou sa drží biela para. Pri chôdzi vám pod nohami vŕzga čerstvo napadnutý sneh, miestami sa v ňom brodíte po kolená. Zasnežené kopce sa ligocú v prvých lúčoch a rybárske lodičky sa hompáľajú na vlnách.

Keď slnko vykukne spoza hôr prvý raz po dlhej polárnej zime, obyvatelia mesta sa zhromažďujú na plážach a oslavujú jeho návrat. V obchodoch sa predávajú solboller, koláčiky typické pre oblasť severného Nórska. Sú plnené vanilkovým krémom a pečú sa na oslavu konca dlhej noci. Boli sme v Nórsku len na pár dní a aj tak sme sa tešili, keď sme na krátku chvíľu zazreli lúč, ktorému sa podarilo nájsť si cestu ponad vrcholky Lyngenských Álp.

Zobudili sme sa do takej istej tmy, v akej sme si ľahli spať. Mám rada sever, ale neviem si predstaviť stráviť v tejto tme celé mesiace. Obliekli sme si všetko, čo sme mali a po raňajkách nasadli do auta smer Sommarøy.

Milujem zasnežené cesty. Hlavne keď nemusím šoférovať, iba sa veziem a okukujem krajinu mihotajúcu sa za oknami. Červené domčeky a zamrznutý fjord vyzerajú ako z pohľadnice. O chvíľku je už vidno. Cesta sa vlní cez ostrov Kvaløya, čo v preklade znamená veľrybí ostrov. Ešte dva mosty a ocitneme sa v dedinke na konci ostrova. Vtedy sa objaví slnko, rýchlo si oblečiem bundu a už šliapem na prvý kopec. Šmýkam sa na zmrznutom snehu, prsty na rukách ani nohách si už necítim, ale keď sa otočím, čaká ma ten najkrajší možný nórsky výhľad. Zastavíme sa v Sommarøy Arctic Hoteli na kávu a čaj, obzrieme zopár pláží a cestou späť predbiehame výletnú loď Hurtigruten smerujúcu do Kirkenes.

Ak sú noci na severe Európy jasné, pravdepodobne si nepôjdete večer ľahnúť. Na najbližšie dni predpovedajú solárne búrky a to znamená iba jedno. Rýchlo nabiť baterku do foťáku, posilniť sa instantnými nudlami a šup von do snehu.

Je strašná zima. V hlbokom snehu sa snažím prekopať si cestičku na pláž. Potom už len stojíme a pozeráme sa. Nad hlavou sa nám odohráva nebeské polárne divadlo. Všetky odtiene zelenej za pár minút a už zas sedíme v aute a hľadáme iný fjord a iný výhľad. Stretávame skupinky fotografov a turistov, ktorí od radosti vykrikujú v rôznych svetových jazykoch. Máme obrovské šťastie, predpoveď počasia na najbližšie tri noci vyzerá rovnako. Bude jasno a mrazivo. Takže sa opäť nevyspíme.

Priamo v Tromsø sú tri atrakcie, ktoré určite navštívi každý turista. Polaria – najsevernejšie akvárium na svete, Arktická katedrála a výlet lanovkou na vrch Fjellheisen. Kabínkou sa vyveziete priamo nad mesto, odkiaľ máte možnosť vyraziť na ďalšie túry a prechádzky. Slnko pomaly zapadá a svetielka v meste sa začínajú rozsvecovať. Na tomto mieste si naplno uvedomíte, kde sa nachádzate. Otvára sa vám výhľad na arktickú krajinu, Lyngenské Alpy a do nekonečna sa tiahnuce fjordy. Obloha sa zafarbí do rúžova a nám už je taká zima, že si musíme kúpiť čaj s vysokohorskou prirážkou.

V momente, keď opustíte pobrežie a vydáte sa hlbšie medzi kopce, teplota ešte viac klesne. Máme namierené do mestečka Breivikeidet, odkiaľ premáva trajekt do Svensby. Horský prechod je prejazdný, ale cesty sú pod snehom a teplomer hlási -27 stupňov. Lode sa strácajú v hmle, ktorá sa drží nad vodou. Vykúkajú z nej len vrcholky hôr. Predstavujem si, ako to tu musí vyzerať v lete, bez snehu a ľadu, a keď človek vydrží vonku aj viac ako pár minút. Určite krásne, no mne arktická zima spôsobuje zimomriavky, len keď si na ňu spomeniem.