Keby som bola elf, žila by som na Islande

A nebola by som sama, lebo tu určite elfovia, trolovia, víly a všelijaké ďalšie mýtické bytosti už dávno žijú.

Opäť sme skončili na Islande. Korona v lete trošku poľavila, my sme dostali svoje dve dávky mikročipov, Island sa otvoril turistom a letenky boli v košíku. Keď sa ma všetci pýtali, prečo idem zas na Island, nevedela som odpovedať. Proste ma to tam stále ťahá späť. Alebo preto, že Island je jednoducho najkrajšia letná destinácia.

Bola to už moja štvrtá návšteva ostrova ohňa a ľadu, no prvá letná. Letu sme sa vždy vyhýbali kvôli davom turistov a vysokým cenám. Toto leto, a zrejme aj to minulé sa ukázalo ako najlepší čas na letný výlet. Turistov bolo naozaj citeľne menej, tie ceny zas citeľne rovnaké ako predtým. Ale s tým musíte na Islande počítať, nech idete kedykoľvek.

Tento rok je najväčšie islandské lákadlo sopka Fagradalsfjall, ktorá prvýkrát vychrlila 19. marca 2021 iba 40 kilometrov od Reykjavíku. A keďže nechrlí popol a kamene ako sopka Eyjafjallajökull pred jedenástimi rokmi a dá sa k nej dostať pomerne blízko, stala sa z nej nová islandská atrakcia. Davy turistov prúdia z troch parkovísk, ktoré vznikli popri ceste a každý chce vidieť červenú lávu bublajúcu v novovzniknutom kráteri.

V marci sa ku kráteru dalo dostať na pár metrov a láva vám tiekla doslova pod nohy, v júli už je celé údolie pokryté čiernou stuhnutou lávou a na kráter sa pozeráte z kopca oproti. Zopár odvážnych, ktorým zrejme neprekáža, že pod nimi prúdi magma s teplotou okolo 1200 stupňov, sa po stuhnutej láve prechádza a zákazy polície a dobrovoľníkov ignorujú. Údolie Geldingadalur s novou sopkou bolo miesto, kde sme stretli za celý čas najviac turistov. Ďalej to boli už len prázdne cesty a častokrát výhľady len pre nás.

Po prílete nás čakala kontrola Green passov, auto z požičovne, a aj keď sme vystúpili z lietadla 10 minút po polnoci, denné svetlo. Výhoda letných road-tripov je svetlo po celú noc a nemusíte sa preto obmedzovať a báť, že vás zastihne tma. Cestovať sa dá pokojne aj v noci a môžete si užívať nekonečné východy a západy slnka, čo poteší najmä fotografov.

Našu Ring Road okolo ostrova sme začali na polostrove Reykjanes. Túto časť Islandu som vždy preskočila a dodnes nerozumiem prečo. Reykjanes ponúka všetko. Sopečné pláže, geotermálne oblasti, tektonický zlom, krásne skalnaté útesy, čierne kostolíky a dokonca odľahlé highlands, na ktoré ale potrebujete trošku viac času. Určite odporúčam stráviť tu celý deň a túlať sa kľukatými cestičkami polostrova, na ktorom nájdete aj slávnu Blue Lagoon (známu aj ako najväčší tourist trap na Islande).

Po dvoch dňoch sme naložili instantné polievky a špagety a vyrazili na sever. Tentokrát sme sa rozhodli prejsť Ring Road po smere hodinových ručičiek a stráviť viac času na severe, ktorý som predtým navštívila iba veľmi z rýchlika. Asi pred rokom, som zachytila prvé zmienky o Diamond Circle. Je to vlastne obdoba známeho islandského Golden Circle, keď navštívite hneď niekoľko nádherných miest naraz. Nechýba najväčší vodopád v Európe Dettifoss, jeho sused Selfoss, oblasť jazera Mývatn s kúpeľmi, krátermi a jaskyňami, geotermálna oblasť Hverír, vodopád bohov Godafoss, mestečko Húsavík (whalewatching capital of the world) a mnoho ďalších krásnych zastávok. Pre mňa určite zaujímavejší okruh ako Golden Circle, aj keď ten má samozrejme tiež svoje čaro.

Aby sme sa trošku pohli aj po nevyšlapaných chodníčkoch, vybrali sme sa k vodopádu Aldeyjarfoss, ktorý som túžila vidieť. Ak sa sem vydáte, rezervujte si aspoň 3 hodiny extra času a väčšie auto. Čaká vás totiž dlhá a hrboľatá cesta popri rieke Skjálfandafljót, ktorá je na Island netypicky nudná. Míňať budete iba malé farmy a posledných pár kilometrov sa cesta zmení na F-road, na ktorú majú povolenie vjazdu len vozidlá s náhonom 4×4. Odmenou bol tisíce rokov starý vodopád, ktorý si razí cestu pomedzi bazaltové horniny lávových polí. Keď nad tým človek premýšľa, cíti sa ešte menší a pominuteľný.

Absolvoli sme aj náš prvý whalewatching na Islande. Fjordy okolo Húsavíku obývajú vráskavce dlhoplutvé a ďalšie druhy veľrýb a morských živočíchov, ktoré sa sem chodia kŕmiť a užívať si krátke letné mesiace. Dozvedeli sme sa o miestom ekosystéme, o hrozbách v podobe znečistenia mikroplastami, aj o dopadoch globálneho otepľovania na prírodu a živočíchy. Pohľad na tieto majestátne tvory v ich prirodzenom prostredí vám navodí pokoj a radosť z krás našej planéty. Na druhej strane som myslela na to, že možno o pár rokov fjordy opustia pre nedostatok potravy a ich život je vďaka nám stále ťažší. Planétu máme iba jednu, urobme všetko pre to, aby sme ju chránili a život na nej bol pre všetky tvory jednoduchší.

Po troch dňoch na severe ostrova sme pokračovali v ceste cez východné fjordy. Na túto časť som sa veľmi tešila. Hlboké fjordy, strmé úbočia a cestičky vysekané do kopcov navodia atmosféru pravého dobrodružstva. Pobrežná cesta sa striedala s horskými prechodmi, kde nám často robili spoločnosť len ovečky. Dalo by sa tu stráviť oveľa viac času objavovaním, tak keď budete plánovať svoj výlet, nevynechajte východné fjordy.

A aby som nezabudla, strmé trávnaté svahy sú domovom puffinov (alka bielobradá), ktoré v lete prilietajú a na Islande hniezdia. Tieto rozkošné vtáčiky, prezývané aj papagáje severu majú len okolo 20 centimetrov, no sú považované za jedného z najúspešnejších predátorov. Dokážu sa ponoriť do hĺbky 60 metrov a vo vzduchu dosiahnuť rýchlosť až 88 km/h. 

Pre nami bola druhá časť cesty. Ak je nejaké miesto na zemi, kam by som mohla prísť aj stokrát a stále by som nemala dosť, je to určite Národný park Vatnajökull a jeho ľadovce. Nezáleží koľko ráz som ľadovcovú zátoku navštívila, toho miesto mi vždy vezme slová.

Obrovské kusy ľadu sa pomaly plavia smerom k oceánu a vy ticho stojíte na brehu a neveríte vlastným očiam. Aj keď je leto, odvšadiaľ na vás dýcha chlad. Tulene sa veselo naháňajú pomedzi kryhy a slnko sa ligoce na vyplavených kúskoch ľadu, ktoré pripomínajú diamanty.

Pozeráte sa na najväčší pevninský ľadovec v Európe, miesto, ktoré je symbolom toho, že nič nie je večné. Ani tisíce rokov starý ľad, ktorý tu bol dávno pred nami a teraz sa roztápa a stráca v oceáne. Po troch hodinách v zátoke Jökulsárlón je čas ísť spať, zajtra nás čaká ďalší dlhý deň.

Po raňajkách absolvujeme krátku zastávku v zátoke Fjallsárlón, a potom vyrážame na túru do kaňonu pod ľadovcom. Po necelej hodine chôdze stojíme nad útesom, zo stien kaňonu sa valia vodopády, pod nami poletujú vtáky a nad nami sa lenivo prevaľujú oblaky. Po týždni sa konečne blíži dážď. Polovica Islanďanov verí na elfov a mýtické bytosti. Pri pohľade pod seba som si istá, že musia žiť tu. 

Čaká nás ešte juh ostrova, ktorý dobre poznám. Pred pár rokmi som tu strávila mesiac na maličkej farme, pripomínam si známe výhľady na vodopády a čierne pláže a vynárajú sa mi spomienky na noci pod polárnou žiarou. Tú teraz neuvidíme, lebo tma v noci prichádza až koncom augusta.

Posledný výlet do islandských Highlands nám prekazí počasie. Veľmi nám to nevadí, lebo po takmer 2400 kilometroch sme unavení a horúci termálny prameň v Secret Lagoon je presne to, čo teraz potrebujeme. Sedím v horúcej vode a premýšľam, aké mám šťastie, že som opäť mohla navštíviť tento krásny ostrov a odniesť si kúsok jeho magickej energie so sebou.  

Nasadíme si rúška na opálené nosy a nastupujeme do lietadla. Posledný pohľad na zeleno čierne pobrežie pod sebou prekryjú mraky a ja viem, že keď sa mi raz podarí na Island vrátiť, dostane ma rovnako ako prvýkrát.