Polárna svadobná cesta na Svalbarde

Stihli sme to v poslednej chvíli. Zrejme jediná cesta, na ktorú sme sa tento rok vydali. A že polárna veru bola.

Svalbard (78° N) je súostrovie patriace Nórsku a leží 800 kilometrov za polárnym kruhom, na polceste z Nórska na Severný pól. V skutočnosti je bližšie ku Kanade, ako k Európe a hlavné mesto Longyearbyen je najsevernejšie trvalo obývané mesto na svete. Nájdete tu najsevernejšiu školu, najsevernejšiu benzínku, najsevernejšie nákupné centrum aj najsevernejšiu plaváreň.

Život v Longyearbyene je extrémny úplne vo všetkom, a pritom takmer obyčajný. Keby ste nevedeli, kde na mape sa nachádzate, nerozoznali by ste Longyearbyen od bežného nórskeho mestečka. Majú tu všetko, čo človek na každodenné fungovanie potrebuje. Je neuveriteľné, ako obyčajné a bežné veci fungujú na tak extrémnom mieste, akým je Svalbard.

To, že úplne také isté ako inde na svete to tu nebude, pocítite hneď ako vystúpite z lietadla. Severskú zimu som na vlastnej koži okúsila už veľakrát, no priznám sa, to čo nás čakalo, bolo už aj na mňa tak akurát dosť.

Vykročila som po schodíkoch k maličkej príletovej hale a po desiatich sekundách som si necítila prsty na rúčke kufra. Všetci sme sa tlačili dnu a zakrývali sme si nosy rukami. Práve som pochopila slovné spojenie – zima ako v ruskom filme. Do centra mesta je to 5 kilometrov a autobus odchádza vždy, keď pristane lietadlo, čo v marci znamená dvakrát denne. Pred halou stojí populárna smerová tabuľa s vyobrazenými vzdialenosťami do svetových metropol.

Snažím sa urobiť fotku telefónom, ktorý nereaguje a pred očami sa mi v ruke vybije. Dlhšie by som ho aj tak neudržala, začínajú mi beleť končeky prstov. Pán autobusár nakladá kufre bez rukavíc a bez bundy, a teplotou šokovaných, trasúcich sa turistov posiela do autobusu. Pri pohľade na stojacich ľudí sa dá odoka odhadnúť, kto je domáci a kto turista. Zastávky má autobus pri každom hoteli, ktorých je v meste osem a na požiadanie zastane, kde si poviete.

V hoteli nás privíta usmievavý Španiel a prehodí pár slov po slovensky. Na Slovensku bol už trikrát a má tam veľa priateľov. V izbe si oblečieme doslova všetko čo máme a vydáme sa na prehliadku okolia. Prejdeme okolo centra mesta, zopár obchodov, múzea spojeného s univerzitou, a už sme na zamrznutej pláži. Longyearbyen leží na ostrove Spitsbergen, čo v preklade znamená špicaté kopce. Všade dookola sa týčia zasnežené hory, ktoré sa ligocú v zapadajúcom slnku. Pred pár dňami prvýkrát vyšlo po štyroch mesiacoch polárnej noci.

Obzeráme sa okolo seba a v mrznúcom tichu počuť iba praskanie ľadových krýh v mori. Rozhliadam sa po prázdnej, bielej pláži a v duchu si opakujem, že polárne medvede sa mestu väčšinou vyhýbajú. Po pár minútach si prestanem cítiť konček nosa a ponáhľame sa naspať do centra. V jedinom obchode s potravinami si kúpime večeru a v štýlovej kaviarničke sa ohrejeme horúcou čokoládou.

Zopár zaujímavých faktov o Svalbarde

1. Je tu viac polárnych medveďov ako ľudí. Populácia na Svalbarde sa mení v závislosti na sezóne a pohybuje sa medzi 2500-3000. Takmer všetci obyvatelia žijú v hlavnom meste. Populácia polárnych medveďov sa odhaduje na približne 3500 jedincov.

2. Na Svalbarde môže žiť každý. Po 1. svetovej vojne Svalbard pripadol Nórsku a bola podpísaná Špicberská dohoda. Na základe tej má na vstup a pobyt, rybárstvo, lov, prírodné zdroje, i na výskum právo každý, bez ohľadu na národnosť. Jediná podmienka je, že musíte byť ekonomicky sebestačný a vedieť si na život zarobiť. Pri cenách ubytovania a potravín si to dvakrát premyslíte. Rovnako nájsť ubytovanie v meste je veľmi ťažké. Na Svalbarde môžu dlhodobo žiť len tí, čo pracujú alebo študujú.

3. Iba 40 kilometrov ciest a jednotlivé osady nie sú pospájané. Okrem hlavného mesta je tu ešte ruský Barentsburg, opustený Pyramiden a Ny-Ålesund. Do týchto miest sa dostanete iba loďou alebo snežným skútrom. V zime je snežný skúter najpoužívanejší a nevyhnutný dopravný prostriedok, a na ostrove ich je viac ako 5000.

4. Ostrov je plný detí. Na Svalbarde nenájdete takmer žiadnych starých ľudí. Vekový priemer je 35 rokov a populácii sa darí. Svedčia o tom 3 plné škôlky a škola, kde sa vyučuje v desiatich jazykoch. Z 3000 obyvateľov je viac ako 600 detí. Obyvatelia sú z 50 svetových národností.

5. „Zákaz“ zomrieť aj narodiť sa. Na maličkom cintoríne sa prestalo pochovávať už pred 70 rokmi, lebo vedci zistili, že telo sa v zamrznutej pôde nikdy nerozloží. Rovnako tu ťažko stretnete niekoho, kto sa na ostrove narodil. Miestna nemocnica má len sedem lôžok a nie je dostatočne vybavená na prípadné komplikácie. Zároveň je administratívne komplikované narodiť sa na „území nikoho“, preto sa deti rodia na pevnine v Nórsku.

6. Mesto môžete opustiť iba so zbraňou. V roku 2012 vstúpilo do platnosti nariadenie správcu Svalbardu o povinnosti nosiť zbraň mimo osídlení. Zbraň môžete použiť len na odplašenie medveďa a v najhoršom prípade v sebaobrane. V obytných zónach je zakázané ju použiť a na viacerých obchodoch nájdete zákaz vstupu zo zbraňou.

7. Svalbard je klasifikovaný ako púšť. Pre jeho skaly a ľad, nízke teploty a nízku vlhkosť vzduchu sa považuje za Arktickú púšť. Môže za to minimum zrážok a vzduch suchý takmer ako na „horúcej“ púšti. V posledných rokoch sa však priemerné teploty prudko zvyšujú, čo má za následok viac zrážok a vlhkejšie podnebie.

8. Svalbard môže zachrániť ľudstvo. Otvorili ho v roku 2008. Global Seed Vault je vyhĺbený hlboko do skalnej hory nad pristávacou dráhou letiska. Vnútri je uchovaných viac ako milión semien rastlín a plodín z celého sveta. Jeho úloha sa potvrdila už v roku 2015, keď sa semienka vrátili vedcom do vojnou postihnutej Sýrie.

9. Povinnosť sa vyzuť. Longyearbyen je historicky banícke mesto a tento zvyk sa uchoval z minulosti. Aby sa zabránilo znečisteniu všadeprítomným čiernym prachom, musíte sa vyzuť vo väčšine budov. Napríklad pri vstupe do hotela, múzea aj turistickej kancelárie.

10. Približne 2100 ľadovcov a 60% zeme pokrytých ľadom. Svalbard je ideálne miesto na pozorovanie ľadovcov. Ľadovce staré 3000-4000 rokov sú v priamom ohrození globálnym otepľovaním. Ľad je nevyhnutný pre prežitie zvierat a morských živočíchov. Už dnes klimatické zmeny ohrozujú životy ľudí aj zvierat v tejto oblasti.

11. Svalbard je domovom pre 19 druhov morských cicavcov. Polárne medvede, mrože, päť druhov tuleňov, dvanásť druhov veľrýb vrátane belúg a narvalov robia zo Svalbardu raj pre milovníkov prírody a wildlife fotografov.

12. Majú svojho vlastného soba. Odhaduje sa, že na Svalbarde žije viac ako 10 000 sobov. Tento poddruh je najmenší druh soba, má krátke nohy a huňatú srsť, vďaka ktorej vyzerajú okrúhli a roztomilí. Nemajú prirodzeného nepriateľa a ľudí sa neboja. Často sa prechádzajú priamo centrom mesta.

Druhý deň sa vydávame na objavovanie okolia s Viggom. Viggo je tretí najstarší obyvateľ ostrova, miestna legenda a na Svalbarde populárnejší ako polárne medvede. S dlhou bielou bradou, dokonale holou hlavou a čiernymi koženými rukavicami vyzerá ako člen motorkárskeho gangu. Živí sa sprevádzaním turistov a prácou v lokálnej taxi službe. Keď sme mu povedali, že sme na svadobnej ceste, chytal sa za hlavu, prečo práve tu. Priznal sa, že poradiť nám nevie, sám bol trikrát ženatý, ale iba raz v živote chorý. Chcel svojej terajšej manželke splniť sen a kúpil lístky na operu v Kodani. Na výlete dostal strašnú chrípku a mesiac sa z nej liečil. Odvtedy necestuje a vysvetlil nám, že miestni ľudia nebývajú takmer nikdy chorí, lebo prostredie je tu sterilné. V nízkych teplotách neprežijú žiadne baktérie ani vírusy.

Prevezieme sa cez mesto, dozvedáme sa o baníckej histórii a živote na ostrove. Byť baníkom je mimoriadne lákavé. Zo siedmich baní už v Longyearbyene funguje iba jedna – Mine number 7. Nóri baníkom preplácajú letenky z Osla, ubytovanie aj mobilný telefón. Dostanú auto a daň z príjmu je pre nich iba 8%. Ich mzda sa pohybuje od 10 000 do 12 000 eur mesačne. Viggo nám poradil aj jednu vychytávku a to, že horúcu sprchu si môžete na Svalbarde užívať koľko len chcete. Teplá voda je totiž vedľajší produkt pri spracovaní uhlia a celé mesto je ňou vykurované. Takže do sprchy si pokojne postavte stoličku a knihu obaľte do sáčku, nikomu tým neublížite.

Previezli sme sa okolo prístavu a letiska až ku Global Seed Vault. Tam sa nám Viggo posťažoval, že už niekoľko rokov lobuje, aby mu tu postavili pekné parkovisko pre autobus, toalety alebo kaviarničku pre turistov. A pred dvoma rokmi aj začali stavať, malú budovu, už sa tešil ako sa zlepšia jeho služby. Ukázalo sa, že je to stanica pre výskumníkov.

Viggo nás zabáva svojim sarkastickým humorom a z rukáva vyťahuje jeden príbeh za druhým. Keď sa raz ocitnete na Svalbarde, určite sa vydajte na sightseeing so Svalbard Buss og Taxi.

Na ďalší deň nás čaká plavba do opusteného ruského mesta Pyramiden. Už pred odchodom vieme, že do mesta sa nedostaneme. Je začiatok marca a fjord je zamrznutý. Tento rok je vraj neobvykle veľa morského ľadu, čo však hrá do karát medveďom. Všetci sa v duchu modlíme, aby sme mali to šťastie a kráľa severu zazreli loviť na ľadových kryhách.

Začíname 10 minútovým bezpečnostným školením na hornej palube. Teplota klesla na -31 stupňov a vo vetre na palube sa nedá dýchať, nie to ešte dávať pozor na inštrukcie. Vravím si, že zo mňa by aj tak bola ľadová kocka ešte predtým, akoby som dopadla do vody. Zapamätám si, že si máme navzájom kontrolovať tváre. Keď začnete mať biele fľaky na tvári a nose, musíte ísť dnu a zahrievať si ich dlaňami.

Nájdeme si miesta vo vnútri a hneď si navliekam jeden z overalov, ktoré sú k dispozícii. V ňom vydržím vonku o trošku dlhšie a sledujem ako MS Billefjord láme ľadové kryhy pred sebou. Pocitová teplota klesá na -40. Keď sa snažím fotiť, ruky mi do pár sekúnd odmŕzajú.

Po dvoch hodinách sa doplavíme k zamrznutému Tempelfjordu, kde zastavíme na obednú prestávku. Sprievodca nám oznámi, že sa nachádzame v oblasti, kde polárne medvede lovia tulene. “Guys you should really go out and see the beauty.” povie.

Počas obeda vybieham von a skenujem ľad pred sebou. Pomaly manévrujem dookola lode a snažím sa nepošmyknúť na ľadom pokrytých rebríkoch a palubách. Cítim, ako mi zamŕzajú mihalnice, vlasy aj objektív. Zrazu je takmer úplné ticho… také zimné, polárne. Slnko svieti a počuť len škrípanie a praskanie ľadu pod nami. Pripadám si, akoby som v televízii sledovala dokument na NatGeoWild. Až na to, že tú zimu naozaj cítim úplne na celom tele až do špiku kostí. Všade dookola sú len biele kopce a para nad otvorenou hladinou. Neuveriteľná, dokonale divoká Arktída.

Na polárneho medveďa sme šťastie nemali… prírode človek nerozkáže.

Naspäť sa plavíme v zapadajúcom slnku. Obloha aj kopce naokolo sa sfarbia doružova. Po 8 hodinách na lodi sa teším na nekonečnú horúcu sprchu.

Posledný deň strávime v múzeu, obchodíkoch a skamarátime sa s párikom sobov pred našim hotelom. Čaká nás let domov v začínajúcej svetovej kríze. Prišli nariadenia od Nórskej vlády a po zvyšok dňa nemôžeme opustiť hotel. Sedím pri okne a sledujem posledné slnečné lúče dopadať na farebné drevené domčeky.

Svalbard je krehká, uzavretá komunita ľudí uprostred drsnej arktickej prírody na mieste, kde prežitie človeka takmer nie je možné. Život je tu zraniteľný a úplne závislý od importu a spojenia s Európou. Dnes už sa na Svalbard nedá dostať. Turisti museli ostrov opustiť a platia prísne cestovné obmedzenia. Aký bude osud ostrova vysoko za polárnym kruhom, žijúceho z turizmu a baníctva, ukáže iba čas.