Arktická zima v Nórsku (2. časť)

Polárna zima nie je nič pre tých, ktorí nemajú radi chlad. Teploty na severe Európy klesajú miestami pod -30 stupňov. Pláže sú pozamŕzané a nad vodnou hladinou sa drží biela para. Pri chôdzi vám pod nohami vŕzga čerstvo napadnutý sneh, miestami sa v ňom brodíte po kolená. Zasnežené kopce sa ligocú v prvých lúčoch a rybárske lodičky sa hompáľajú na vlnách.

Keď slnko vykukne spoza hôr prvý raz po dlhej polárnej zime, obyvatelia mesta sa zhromažďujú na plážach a oslavujú jeho návrat. V obchodoch sa predávajú solboller, koláčiky typické pre oblasť severného Nórska. Sú plnené vanilkovým krémom a pečú sa na oslavu konca dlhej noci. Boli sme v Nórsku len na pár dní a aj tak sme sa tešili, keď sme na krátku chvíľu zazreli lúč, ktorému sa podarilo nájsť si cestu ponad vrcholky Lyngenských Álp.

Zobudili sme sa do takej istej tmy, v akej sme si ľahli spať. Mám rada sever, ale neviem si predstaviť stráviť v tejto tme celé mesiace. Obliekli sme si všetko, čo sme mali a po raňajkách nasadli do auta smer Sommarøy.

Milujem zasnežené cesty. Hlavne keď nemusím šoférovať, iba sa veziem a okukujem krajinu mihotajúcu sa za oknami. Červené domčeky a zamrznutý fjord vyzerajú ako z pohľadnice. O chvíľku je už vidno. Cesta sa vlní cez ostrov Kvaløya, čo v preklade znamená veľrybí ostrov. Ešte dva mosty a ocitneme sa v dedinke na konci ostrova. Vtedy sa objaví slnko, rýchlo si oblečiem bundu a už šliapem na prvý kopec. Šmýkam sa na zmrznutom snehu, prsty na rukách ani nohách si už necítim, ale keď sa otočím, čaká ma ten najkrajší možný nórsky výhľad. Zastavíme sa v Sommarøy Arctic Hoteli na kávu a čaj, obzrieme zopár pláží a cestou späť predbiehame výletnú loď Hurtigruten smerujúcu do Kirkenes.

Ak sú noci na severe Európy jasné, pravdepodobne si nepôjdete večer ľahnúť. Na najbližšie dni predpovedajú solárne búrky a to znamená iba jedno. Rýchlo nabiť baterku do foťáku, posilniť sa instantnými nudlami a šup von do snehu.

Je strašná zima. V hlbokom snehu sa snažím prekopať si cestičku na pláž. Potom už len stojíme a pozeráme sa. Nad hlavou sa nám odohráva nebeské polárne divadlo. Všetky odtiene zelenej za pár minút a už zas sedíme v aute a hľadáme iný fjord a iný výhľad. Stretávame skupinky fotografov a turistov, ktorí od radosti vykrikujú v rôznych svetových jazykoch. Máme obrovské šťastie, predpoveď počasia na najbližšie tri noci vyzerá rovnako. Bude jasno a mrazivo. Takže sa opäť nevyspíme.

Priamo v Tromsø sú tri atrakcie, ktoré určite navštívi každý turista. Polaria – najsevernejšie akvárium na svete, Arktická katedrála a výlet lanovkou na vrch Fjellheisen. Kabínkou sa vyveziete priamo nad mesto, odkiaľ máte možnosť vyraziť na ďalšie túry a prechádzky. Slnko pomaly zapadá a svetielka v meste sa začínajú rozsvecovať. Na tomto mieste si naplno uvedomíte, kde sa nachádzate. Otvára sa vám výhľad na arktickú krajinu, Lyngenské Alpy a do nekonečna sa tiahnuce fjordy. Obloha sa zafarbí do rúžova a nám už je taká zima, že si musíme kúpiť čaj s vysokohorskou prirážkou.

V momente, keď opustíte pobrežie a vydáte sa hlbšie medzi kopce, teplota ešte viac klesne. Máme namierené do mestečka Breivikeidet, odkiaľ premáva trajekt do Svensby. Horský prechod je prejazdný, ale cesty sú pod snehom a teplomer hlási -27 stupňov. Lode sa strácajú v hmle, ktorá sa drží nad vodou. Vykúkajú z nej len vrcholky hôr. Predstavujem si, ako to tu musí vyzerať v lete, bez snehu a ľadu, a keď človek vydrží vonku aj viac ako pár minút. Určite krásne, no mne arktická zima spôsobuje zimomriavky, len keď si na ňu spomeniem.