Soby a arktická zima v Nórsku (časť 1.)

Prvýkrát v živote som za severný polárny kruh vycestovala v roku 2015. Bol to môj dovtedy nesplnený sen, pretože aj keď som predtým študovala vo Švédsku, za polárny kruh som sa nedostala. Pamätám si, že som vtedy nemala ani vlastný fotoaparát, iba požičanú zrkadlovku, ktorú som nevedela ovládať. A bol to dodnes jeden z najkrajších výletov na sever. V Tromsø som prvý raz videla polárnu žiaru tancovať na nebi a pozorovali sme loviace vráskavce a kosatky dravé v Nórskom mori. Preto, keď na Black Friday zlacneli letenky do Tromsø na polovicu, nepremýšľala som príliš dlho. Arktická zima, here we come!

Mesto Tromsø leží 350 kilometrov na sever od polárneho kruhu. Žije tu viac ako 57 tisíc ľudí a je to druhé najväčšie európske mesto za polárnym kruhom (po ruskom Murmansku). Mesto žije z nerastných surovín, rybolovu a v posledných rokoch aj turizmu. Dostať sa sem je pomerne jednoduché a niekoľkokrát za týždeň sem lieta nórska nízkonákladovka Norwegian. Polárny deň tu trvá od 18. mája do 26. júla, polárna noc zasa od 26. novembra do 15. januára.

Prileteli sme 18.1. o piatej poobede. Vonku bola čierno-čierna tma a slabučko snežilo. Nasadli sme na autobus a vybrali sme sa hľadať naše Airbnb ubytovanie. V posledných dňoch napadlo veľa snehu, na letisku a popri cestách boli metrové kopy a cesty boli biele. Nóri cesty nesolia, iba odhŕňajú. Autá majú zimné pneumatiky s kovovými hrotmi, ktoré pekne držia na zľadovatenej ceste a vy cupkáte po vyfrézovanom chodníku ako tučniak a nebrodíte sa v špinavej čľapkanici. Po asi 20 minútach sme vystúpili v dedinke Kaldfjord na ostrove Kvaløya. Zámerne sme tentokrát vybrali ubytovanie mimo mesta, aby sme mohli pozorovať prípadnú polárnu žiaru z izby a mohli sa prechádzať popri mori.

Čakal na nás ten najkrajší drevený nórsky domček, plný voňavých sviečok, dvoch huňatých Nórskych lesných mačiek a s výhľadom na horami obklopený fjord. Unavení sme sa vybalili a pani domáca ma naložila do auta a zobrala do obchodu s potravinami v mestečku (peši bol len 10 minút chôdze). Tam mi povedala, že musím ochutnať všetko, čo práve ponúkajú, lebo to robia všetci. Takže som koštla asi desať druhov lososa a naveľa aj veľrybu. Keď som protestovala, že veľryby by sa dnes už loviť naozaj nemuseli, vysvetľovali nám, že Nórsko loví iba druh Minke whale a vraj je to z dlhodobého hľadiska udržateľné, lebo majú kvóty… . Ťažba ropy v polárnych oblastiach a lov veľrýb stále ostávajú veci, za ktoré Nórsko chváliť nebudem.  

Na druhý deň sme mali naplánovaný výlet s Tromsø Arctic Reindeer. Už zopár rokov v zime prichádzajú divoké soby do tejto oblasti prečkať zimu. Potravu si hľadajú tak, že hrabú do snehu a vykopávajú korienky a mach. V dôsledku globálneho otepľovania teplota vzduchu kolíše vo veľkých intervaloch. Jeden týždeň môže byť 5 stupňov nad nulou a ďalší -15. To znamená, že roztopený sneh zamŕza a vytvára vrstvy ľadu, cez ktoré sa soby nedokážu prekopať. Všimli si to Sámovia (Laponci), najstaršia etnická skupina žijúca v Laponsku. Stáda sa začali zmenšovať a vychudnuté soby začali Sámovia prikrmovať. Tie si na to zvykli a prichádzajú sem už piaty rok.

Sobov si všimli turisti aj domáci a postávali popri plotoch, aby si toto zvieratko, symbol polárnych oblastí, mohli obzrieť. Vtedy si Sámovia povedali, že by to mohli využiť, dohodli sa s mestom, prenajali pôdu a vodia sem v zime turistov. Jeden sob zožerie 2 kilogramy sušenej potravy denne a prichádza ich sem až tristo. Aj s dotáciou od vlády je pre Sámov veľmi náročné udržať tento spôsob života, preto im zisk z turizmu pomáha. Navyše sa obávajú budúcnosti, pretože nájom majú už len na dva roky. Potom sa v oblasti začne ťažba nerastných surovín a ropy, ktorú financuje súkromný investor. Všetci dúfajú, že ak zisky z turizmu budú dostatočne vysoké, vláda projekt zastaví a oblasť pre soby ochráni. Preto aj keď je cena takéhoto výletu vysoká, prispievate tým na dobrú vec a na záchranu života v arktickej tundre.

Deň na sobej farme sme začali kŕmením. Každý sme dostali vedierko s granulami a vybrali sme sa medzi vyčkávajúcich hladošov. Čakala nás jazda na sobom záprahu, na obed sa podávala sobia polievka a potom nám majitelia rozprávali o živote Sámov, zvykoch a tradíciách a o tom, ako soby žijú 9 mesiacov v divočine. Mláďatá sa rodia v máji, a keď v decembri migrujú a prídu až na predmestie Tromsø, prvýkrát sa stretnú s ľuďmi práve tu. Na záver sa s nami rozlúčili ľudovými piesňami. Nazývajú sa jojk a Sámovia ich spievajú prírode, zvieratám aj dobrým a zlým duchom.

Kým sme odchádzali, opäť sa zotmelo. Premrznutí sme sa vrátili do našej izby pri fjorde a čo bolo ďalej, o tom nabudúce:)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s