6 dôvodov, prečo aspoň raz v živote cestovať ako dobrovoľník (na Island)

Radšej neskoro ako nikdy. V mojom prípade to platí rovnako pre možnosť byť dobrovoľníkom, ako aj pri písaní tohto článku. Lebo to už bolo dosť dávno, presnejšie v októbri, čo som sa vrátila po mesiaci strávenom na farme na Islande. Trvalo mi asi len 2 roky, kým som sa rozhodla a konečne svoj dlho-kvasiaci plán uskutočnila. Ak je pravda, že rak urobí tri kroky vpred a dva vzad, tak ja urobím jeden dopredu a štyri dozadu. A preto vám hneď na úvod poviem (hlavne tým narodeným v júli), veľmi nad tým nerozmýšľajte a choďte. Najhoršie čo sa môže stať je, že sa otočíte a vrátite domov. A to sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestane, skôr si pobyt budete chcieť predĺžiť.

Kde začať?

Internetových stránok pre dobrovoľníkov je hneď niekoľko. Väčšinou za ročný poplatok získate prístup do databázy, z ktorej si vyberiete svoj projekt. Ja som si vyskúšala a môžem odporučiť https://www.workaway.info. Destináciu som mala od začiatku jasnú. Na Islande väčšinou nájdete ponuky práce na farmách a v rodinách. Za 4-5 hodín výpomoci denne dostanete strechu nad hlavou a stravu. A v mojom prípade aj auto, plnú nádrž a možnosť precestovať tento krásny ostrov. Mala som naozaj veľké šťastie, lebo rodina kde som bývala, prevádzkuje malú lokálnu travel agency. Vďaka tomu som sa dostala na miesta, kam by som sama nikdy nemohla ísť. Prvýkrát som navštívila Islandské highlands, odľahlé čierne pláže a skryté vodopády. Brodili sme rieky na superjeepoch a zajazdili si na snežných skútroch po sopke Eyjafjallajökull, ktorá v roku 2010 spôsobila vo svete chaos.

Prečo túto príležitosť aspoň raz v živote využiť?

  1. Je to asi najlacnejší spôsob ako cestovať. Jediné čo som si musela zaplatiť, bola letenka a cesta autobusom. A zopár suvenírov 🙂
  2. Spoznáte krajinu a ľudí inak. Na Islande som predtým bola ako turista. Lenže vtedy neuvidíte ako pracujú, ako trávia voľný čas, ako žijú, čo jedia a neporozprávajú vám aké majú každodenné starosti. Deti sa korčuľovali po dome, hrali na hudobných nástrojoch a aj keď bolo 10 stupňov, behali po dvore bosé. Rozprávali mi aké to je, keď vás prídu uprostred noci evakuovať, lebo sa prebudila sopka a sledovali sme politické debaty, lebo bolo práve pred voľbami. Aj napriek tomu, že tu ľudia ťažko pracujú, žijú tak trošku pomalšie a možno aj spokojnejšie.
  3. Opustíte comfort zone. Naučila som sa, že nie je žiadna katastrofa byť trošku mokrý a špinavý, nie je dôležité, čo má človek na sebe, ani či sa ráno namaľuje. Skoro celý mesiac som strávila v legínach a mikine a oproti kancelárskemu dress codu to bolo naozaj krásne.
  4. Uvidíte výsledok svojej práce. Pre mňa to bolo asi najväčšie zadosťučinenie. Keď po ôsmich hodinách v office vypnem počítač, nevidím nič. Tu som natierala drevo, ktorým neskôr obložili domček, kŕmila sliepky, ktoré sa stali moje verné kamošky a chystala izby pre turistov.
  5. Oddýchnete si v prírode. Denne som pracovala asi 4 hodiny, niekedy viac, niekedy menej. Nebolo to nič náročné, skôr by som povedala, že som si vyčistila hlavu od každodenných povinností doma. A všade okolo vás je pokoj a krásna drsná islandská príroda. Horšie bolo, že som v noci nemohla spávať, lebo keď vám za oknom tancuje polárna žiara, neostáva vám iné, len behať v pyžame s fotoaparátom po dvore.
  6. Vyskúšate si sólo cestovanie. Samozrejme na workaway môžete ísť aj vo dvojici. Výhoda je, že prácu máte rýchlejšie hotovú a dvom sa veselšie cestuje. Pre mňa to bol prvý sólo cestovateľský zážitok. Ani sólo cestovateľky sa nemusia báť. Je príjemné, keď máte kde skloniť hlavu a niekto vás čaká s večerou. Cítila som sa bezpečne a bála som sa iba keď tak strašne fúkalo, že sa môj záhradný domček otriasal v základoch 🙂

Na čo si dať pozor?

Hneď na úvod si preštudujte podmienky a pravidlá dobrovoľníctva, ktoré nájdete na danej stránke. Do niektorých krajín sú potrebné víza a určite nezabudnite na cestovné poistenie. Ja som si veľa čítala referencie od predchádzajúcich dobrovoľníkov. Môžete týchto ľudí aj kontaktovať a opýtať sa akú mali skúsenosť. A úplne najdôležitejšie je dohodnúť sa na podrobnostiach so svojím hostom. Informujte sa o ubytovaní, strave a práci. Čo sa od vás očakáva a čo na oplátku očakávate vy.

Ak si ešte stále nie ste istí, či je tento druh cestovania pre vás, spomeňte si kedy ste naposledy niečo vytvorili, opravili, zhotovili. Bol to dobrý pocit? Tak aj tento pocit vás odmení, keď si uvedomíte, že ste niekomu pomohli. Pre mňa bol mesiac na maličkej farme uprostred ničoho jeden z najkrajších cestovateľských zážitkov a vlastne takmer úplne zadarmo.