Švédsko alebo Sverige: vänaste land uppå jord

Tento článok je venovaný všetkým, ktorých zaujíma, ako prežiť v tejto studenej krajine na severe Európy, ale aj všetkým tým, ktorých dúfam presvedčím, že sa sem oplatí aspoň raz v živote pozrieť.

Švédsko je pre Slováka obrovská krajina, no Švédi o sebe radi hovoria ako “small country”. Bude to asi tým, že pri rozlohe takmer 450 000 km2 ich tu žije ani nie 10 miliónov. Väčšina obyvateľov žije v okolí Štokholmu a na juhu Švédska, kde sa nachádza aj môj druhý domov – rozprávkové mestečko Lund. Známy je najmä tým, že sa tu nachádza najväčšia švédska univerzita, ktorú navštevuje takmer 48 000 študentov z celého sveta. Takže si kľudne predstavte mesto plné mladých ľudí, domáci sú tu vlastne v menšine a z každého konca ulice počuť iný jazyk. Ale o tom rozprávať nechcem, podstatní sú tu tí pekní blonďaví ľudia, ktorým cudzinec nerozumie ani slovo.

Som Švéd

Zbožňujem stereotypy. Myslím, že sú úplne neškodné a existujú pre každý národ, takže si nemáme čo závidieť ani vyčítať. Tie najznámejšie o Švédoch a Švédsku sú zrejme:

– vzhľad a la Barbie a Ken: blonďaví, modrookí, vysokí, krásni,

– utopistická spoločnosť, kde sú všetky štátne služby zadarmo a vláda sa postará o každý váš rozmar,

– “the sing-song language”,

– Švédi a alkohol (samostatná kapitola) má zhruba milión podôb od švédskych policajtov zamestnaných na záchytke až po Švédov padajúcich do dánskych vôd po prepitej noci,

– depresia, lebo je tu proste taká zima a tma, že sa tomu nedá vyhnúť,

– Švédi sú rezervovaní a tak hrozne hanbliví, že žiadny kontakt nie je možný…až kým nedostanú drink…a potom nikto nevie, ako to dopadne, ale ak budeme nasledovať stereotypy, tak pravdepodobne v posteli.

Po príchode som dostala rady typu: „na ulici sa na nikoho neusmievaj, lebo si budú myslieť, že si blázon“, „v autobuse si nesmieš k nikomu prisadnúť, ak ešte ostalo aspoň jedno dvoj-sedadlo prázdne“ alebo „vo výťahu v žiadnom prípade nezdrav spolucestujúcich“.

A tak by sa dalo pokračovať, ale výzva prichádza v momente, keď sa rozhodnete tieto všeobecné polopravdy prekonať a nedovoliť im ovplyvniť názor na ľudí, ktorých tu stretnete.

Naozaj mi raz po nástupe do výťahu ušlo nevinné „dobre ráno“ a výsledok bol, že osadenstvo výťahu sa mlčky pozeralo na špičky svojich zasnežených topánok…ale na ulici sa mi mnohokrát stalo, že úsmev opätovali, najmä starší ľudia. Čo si mysleli, to neviem, ale nevyzerali, žeby ma radili medzi šialených. Takže asi záleží koho a kde stretnete. A možno budete naozaj príjemne prekvapení.

Ako to vlastne je…

Mala som možnosť zažiť Švédsko na vlastnej koži už niekoľkokrát, a aj keď je možno niečo pravdy na tom, čo sa o tejto krajine hovorí, môžem vám sľúbiť, že sa dá zažiť aj pravý opak.

Keď ide o zábavu, tak s tou to Švédi vedia. Cez týždeň si žijú títo vysokí, modrookí, bohatí ľudia vo svojich krásnych farebných domčekoch zariadených nábytkom z IKEA, a ak sa práve do práce nevezú na bicykli, určite majú auto značky Volvo. Ale ako náhle v piatok odbijú štyri hodiny, pracovať už nenájdete nikoho. Švédske reštaurácie a podniky v piatok ponúkajú takzvaný „after work“, keď si kúpite hocijaký nápoj a máte zadarmo bufet. Vzhľadom na ceny potravín, je tento deň obľúbený najmä medzi študentmi. A keď už sú všetci dobre napapaní, môže sa vyraziť na párty. Predtým samozrejme nikdy nezabudnite utekať do Systembolaget (jediné miesto, kde vo Švédsku dostanete alkohol, ale pozor, je otvorený len do šiestej, takže sa vám ľahko môže stať, že ostanete nasucho). Každá dobrá študentská párty sa začína na izbe alebo na byte pre-party, pokračuje v klube, z ktorého sa dá odskočiť na middle-party a končí after-party, keďže z dodnes nezistených príčin sa všetky diskotéky končia najneskôr o druhej, keď vypnú hudbu, zažnú svetlo a zaželajú vám dobrú noc. Nikto sa však nenechá vyviesť z miery a pokračuje v zábave podľa vlastného gusta.

Aby som vyvrátila, že títo ľudia sú chladní a nepriateľskí, spomeniem príhodu z tamojšieho baru, keď sme sa už naozaj neviem ako dali do reči so štyrmi Švédmi v strednom veku a skončilo to pri pozývaní na drink, fotkami a videami rodín, detí a vnúčat, vymieňaním emailových adries a prísľubom pravej švédskej večere v pravej švédskej domácnosti, ktorá ako inak pozostáva z mäsových guliek, zemiakovej kaše a brusnicového džemu (tá večera samozrejme:) ).

Čo sa zimy a tmy týka, v zime je zima, v noci tma…kým ste na juhu Švédska, extrémy nepociťujete, zhoršuje sa to smerom na sever. Ale treba pripomenúť, že v lete slnko nezapadne vôbec a svetla si užijete, že nebudete môcť spávať. Švédom zima ale zjavne nevadí, kým priemerný Slovák má na sebe 4 vrstvy, domáci Švéd si prehodí bundu, ktorú sa neobťažuje zapnúť, čiapku len v prípade, že je pod mínus 10 a na bicykli sa brodí snehom akoby o nič nešlo. A ešte v jednom sa od nás líšia…reflexné vesty! Milujú ich a sú v nich všade, na bicykli, na koni, na lodi, bežci, aj tí, čo len venčia psa…mám podozrenie, že v nich aj spávajú. A ak nie vesta, tak pásik, nálepka, prívesok, hocičo čo žiari v tme, najlepšie tak 5-6 kusov musí byť. Bezpečnosť na prvom mieste.

To bolo maďarsky?

Nie, švédčina v žiadnom prípade nie je podobná ugrofínskym jazykom. Tento jazyk patrí do skupiny germánskych jazykov a má veľa spoločné s nórčinou aj dánčinou. Ľahko sa učí aj nemecky a anglicky hovoriacim, keďže majú spoločný základ. Po mesiaci štúdia si dovolím povedať, že švédčina nie je ťažký jazyk. Gramatika je veľmi podobná anglickej, horšie je to s výslovnosťou, ale dá sa to zvládnuť. Podľa mňa je to krásny spevavý jazyk, čo domáci dokazujú aj tým, že vždy a všade spievajú. Doma, v škole, na párty, v autobuse…Švédsko je krajina s najväčším exportom popovej hudby na počet obyvateľov a tretí najväčší exportér hudby na svete po Veľkej Británii a USA. Keď som so sa pýtala prečo, odpoveď znela: „lebo nezamestnaný Švéd si môže dovoliť sedieť doma a spievať“ 🙂 V každom prípade je množstvo pesničiek, ktoré dnes počúvame vyprodukovaných práve vo Švédsku, len o tom nevieme, lebo sú po anglicky.

Učebnica švédčiny pre začiatočníkov je krásna knižka. Majú iba tri pre našinca nezvyčajné písmenká (ö, å, ä), ale vedia s nimi pracovať tak, že to chvíľkami skutočne pripomína čínštinu. Dialógy v knižke však naozaj stoja za to. Natrafíte na vety typu: „prosím ťa, podaj mi vodku“ a ani tu sa nevyhnete pesničkám…už som sa naučila aspoň tri, v ktorých sa ale samozrejme pije, takže v strede textu je pauza na „Skål!“ (švédske nazdravie) a spieva sa ďalej. Preto som sa skoro vôbec nečudovala, keď náš profesor vytiahol počas hodiny z ničoho nič ukulele a začal spievať. Tomu sa hovorí študijná atmosféra. Jedného dňa nás možno privíta dobrou švédskou Absolutkou. 🙂